Televízia v kríze

Autor: Irena Maura Novotná | 8.12.2011 o 20:44 | (upravené 8.12.2011 o 21:39) Karma článku: 6,95 | Prečítané:  1325x

Na všetkých stranách počujeme len pokrik: nie sú peniaze, nie sú peniaze. A tak som jedného dňa pochopila, že v televízii, na žiadnom z tých 80 kanálov asi nič poriadneho neuvidím a televíziu som odhlásila. Je pravda, priatelia, že som u nej sedávala a vyšívala gobelény a bolo to príjemné, že som mala zvukovú kulisu, a tiež nejaké tie obrázky. Ale jedného dňa ...

 

Kroky v tme a potom bum ...

Bol večer. Zase som si sadla k rámu a vyšívala som svoj gobelín. Ako iste dámy vie, tak ihly majú zaguľatený koniec. Tým lepšie pre vyšívanie a tým horšie pre nečakané momenty. Práve bežal nejaký americký film s kriminálnou zápletkou, jedným očkom som sledovala svoju prácu, druhým očkom zase televíziu. Zrazu sa odniekiaľ vynorila akási temná postava, ktosi z tej tmy vykríkol a ja si vrazím koniec ihly ľaknutím pod necht. A to znamenalo - okamžitý rozvod s poskytovateľom programov. Iste, že nie je na vine, človek sa má buď sústrediť na jedno alebo na druhé a potom sa mu nestane nič tak hrozné ...

A potom sa stalo niečo ešte iné ...

Pár dní po tom, čo moje televízia oněmela, som mala trochu absťák. Ani totiž neviem, ako skončili všetky tie relácie na pokračovanie, u ktorých som vyšívala a začali mi chýbať aj tváre hercov a vôbec umelcov, ktoré sa na mňa uškŕňal z obrazovky. V byte sa zrazu totiž rozhostilo ticho. TICHO! Poskytovateľ káblovky sa snažil so mnou nájsť spojenie a pokúšal ma hrozným spôsobom. Ponúkal mi všelijaké balíčky. Posielal na mňa svoje pomáhačov a přikulovače a tiež mi posielal e-maily. Sprvu som sa vyhovárala, že rovnako nemám na televíziu čas a jedného večera, keď na mňa zase niekto zazvonil s ponukou programov som vyhŕkla: "Na tie programy sa pozerajte sami! Keď neviete nič lepšie ponúknuť," dodala som a pozerala som sa do tváre žalostne vyzerajúceho chlapca, ktorý nečakal výbuch môjho hnevu, usmiala som sa na neho ako baba z dverí perníkovej chalúpky a zavrela mu pred nosom. A zase to ticho.

Malá poznámka na okraj ...

Pozorujete, ako si človek zvykne na večerné kravály z televízie, miesto, aby sa upokojil a šiel skoro spať? Pozorujete, ako ľudia, celí deň stresovaní a obvykle frustrovaní si večer sadnú k televízii s rôznymi strašne kalorickými pochúťkami a sledujú úplne bezprecedentné krutosti s otvorenou pusou a vyvalenými očami a hrabú rúkami do misky a prežúvajú vyprážané zemiakové lupienky a iné dobrôtky? A potom nevie, z čoho bolí hlava, ako to, že má úzkosti a že strašne priberá? Tak to má z toho, že sa večer oddáva zločineckým orgiám a ešte sa pri tom napcháva. Ach, jo!

A pokračujem ...

So slzou v oku som si spomenula na rad filmov, a tak som som sa vypravila do lacných kníh a nakúpila si svoje obľúbené filmy Felliniho, Bergmana, Passoliniho a niektoré pamětnické filmy. Lenže, od doby, kedy boli v kurze, ubehla dlhá doba. A už mi to moc nehovorilo. Tak som sa ešte raz vydala na lov za kultúrou a kúpila som si audio nahrávky slávnych Shakespearových diel, komisára Maigreta, Sayersovou, Toulky českou minulosťou a iné. A zrazu bola úplne iná atmosféra. Hlasy už zosnulých hercov vstúpili do ticha mojej izby a ja som si pekne pred spaním pustila niečo na dobrú noc. Horory v krásnych veršoch, ako Hamlet, Macbeth, Kráľ Lear, ktoré končia spravodlivým rozuzlením a uspokojí dušu prahnúci po spravodlivosti.

Kde tie vaše "Pondelky" sú?

Nemyslím, že je televízia úplne k ničomu, občas sa tam dá vidieť niečo pekné, niečo, čo pohladí, čo rozjasní myseľ, ale naozaj len občas. A preto volám - milí Slováci, vráťte nám Vaše Pondelky! Oslovte tie najlepších hercov a môžete začať napríklad televíznou hrou - "Pozor na súcit!" od Zweiga a pokračovať sladko ďalej naprieč nesmrteľnú európskou klasikou. Veľa ľudí na to spomína s radosťou a ľútosťou zároveň. Čo vy na to?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?